Asi pred piatimi rokmi sa mi do rúk dostala kniha, v ktorej sa písalo o mystike čísel, hoci iba okrajovo, ale predsa. Bolo v nej uvedené, že každé číslo má svoj vlastný význam. Prišiel s tým nejaký staroveký mysliteľ, ktorého meno som si žiaľ nezapamätal. Aj mnohí psychoanalytici o ktorých som čítal používali výklad k číslam, ale nie ku všetkým číslam, ale iba k čísliciam (aj to nie ku všetkým). Podľa mňa, číslovky môžu znamenať veľa vecí. Tentokrát by som napísal iba moje chápanie prvých troch čísloviek, v budúcnosti článok doplním. Takže:
Jednotka (1) - Svet v ktorom žijeme je iba jeden. Iba raz sa narodíme, iba raz zomrieme. Toto číslo vyjadruje začiatok, skúsenosť, ale aj koniec. Číslo 1 je ako brána. Jedným smerom dnu, druhým von. Jednotka pre mňa osobne symbolizuje individualitu.
Dvojka (2) - Dve ruky, dve nohy, dvoje oči, dvaja milenci, dve telá, ktorých láska splýva v jedno. Dvojka vo mne evokuje vzťah.
Trojka (3) - Trojka symbolizuje rodinu, pretože ako som už naznačil pri dvojke, z dvojky sa rodí jednotka a vzniká trojka. Tri božské osoby, trojčlenka, do tretice všetko dobré... ego.
Jedna z vecí, ktorá ma na spoločnosti ako takej rozčuľuje, je akási bariéra alebo skôr priepasť medzi jednotlivými generáciami ľudí. Čo slovo "generácia" znamená, čo vlastne pod týmto slovom môžeme chápať? Generácia sa často označuje ako pokolenie. Je to označenie pre skupinu ľudí narodenú v pomerne rovnakom časovom období. Respektíve sa jedná o skupinu ľudí, ktorí vstúpili do života v rovnakom historickom období a ich hodnoty, potreby, záujmy a ciele boli formované rovnakým sociokultúrnym prostredím. Rozdiel medzi jednotlivými generáciami nastáva približne v rozpätí tridsiatich rokov. Teda, do inej generácie patria starí rodičia, do inej rodičia a do inej deti. Inak sa prostredie vyvíjalo vo Východnej Európe a inak v Západnej Európe. Za úplný začiatok datovania akejkoľvek generácie môžeme považovať koniec Prvej svetovej vojny. Ľudia na celom svete (hlavne európania), boli otrasení. Museli sa pomaly pozviechať, keď tu zrazu bum a je tu Veľká hospodárska kríza. Historicky prvá generácia sa označovala ako Stratená generácia (Lost generation). Boli to prevažne ľudia, ktorí sa zúčastnili v bojoch v Prvej svetovej vojne. Za druhú generáciu by sme mohli označiť ľudí, ktorí sa narodili koncom devätnásteho storočia až do roku 1915. Táto generácia sa označuje ako Medzivojnová generácia (Interbellum generation). Jedná sa o ľudí, ktorí sa v bojoch Prvej svetovej vojny nemohli zúčastniť pre svoj nízky vek a Druhej svetovej vojny sa nemohli zúčastniť vďaka svojmu vysokému veku. Ďalšou generáciou boli ľudia narodení v rokoch 1916 až 1925. Boli označovaní ako Veľkolepá generácia (Greatest generation). Jedná sa o vojnových veteránov Druhej svetovej vojny. Ďalšia v poradí je Tichá generácia (Silent generation). Jedná sa o takzvané deti Veľkej hospodárskej krízy. Títo ľudia boli veľmi mladí, aby sa zúčastnili Druhej svetovej vojny. Chápem, že pokým predstaviteľmi Stratenej generácie boli postavy ako John Steibeck, Erich Maria Remarque alebo Ernest Hemingway, mohla sa táto generácia označovať ako Stratená generácia. Sú to také stratené, vojnou otrasené literárne talenty. Ale modernými predstaviteľmi Tichej generácie by potom boli Tina Turner, Elvis Presley, Marlon Brando, James Dean, Marilyn Monroe, či Beatles a Rolling stones. Musím povedať, že ja ich za nijak zvlášť tichých nepovažujem. Ďalšou generáciou je Generácia Babyboomers (Babyboom generation). Ide o ľudí narodených počas Prvej svetovej vojny až do konca päťdesiatych rokov. Po pozviechaní sa z Druhej svetovej vojny, ľudia začali chrliť potomstvo vo veľkom štýle. Keď považujete splodenie nového života za zábavu podobne ako ja, tak musím povedať, že išlo o veľmi zábavné obdobie. V tomto období vznikli aj môj dedko s babkou. Jedná sa o generáciu ľudí, s ktorou máme možnosť sa stretnúť aj v dnešnej dobe. Hoci, možnosť stretu s predchádzajúcou generáciou nevylučujem, ale percento z dňa na deň rapídne klesá. Ďalšou generáciou je generácia označovaná ako Generácia X (Generation X). Ide o ľudí narodených od počiatku šesťdesiatych rokov do konca rokov sedemdesiatych. Ide o ľudí moderného veku, ktorí uzreli počiatky počítačov, videohier a káblovej televízie. Ľudia tejto generácie položili základy mnohým moderným hudobným štýlom akými sú new wave, techno, punk rock, gangsta rap, heavy metal, grunge, alternative rock a hip hop. Nemyslím tým konkrétne mojich rodičov, tí sa pričinili tak akurát o mňa a moju sestru. Ale chcem povedať, že medzi nimi sú aj veľmi šikovní ľudia. Ďalšou generáciou, v poradí siedmou, sú ľudia narodení začiatkom osemdesiatych rokov až do roku 2000. Táto generácia je označovaná ako Generácia Y (Generation Y). Pokým Generáciu X formovala televízia, v Amerike hlavne MTV, tak Generáciu Y formuje internet. Musím vám to potvrdiť, pretože k tejto generácii sám patrím. Táto generácia sa označuje aj ako Ďalšia generácia (Generation next) alebo Internetová generácia (Net generation). Počnúc Harry Potterom a Pánom prsteňov, literatúre vládne duch zvaný Fantasy. V informačných technológiách vládne duch online aplikácií a hier. A pokým ešte predchádzajúca generácia verila v Boha na približne 90%, tak táto generácia verí už iba 48%. Ďalších 20% vôbec neverí v existenciu Boha a 32% si nie je istá, či Boh vôbec existuje. Zatiaľ poslednou generáciou je generácia označovaná ako Generácia Z (Generation Z). Jedná sa o ľudí narodených koncom deväťdesiatych rokov. Je to generácia označovaná ako Digitálny rodáci (Digital natives). Narodili sa do sveta mobilných telefónov, empétrojek, worldwajdwebov, instantmesendžerov a googlu. Otázka znie, ako sa bude označovať generácia nasledujúca po Generácii Z? Nebojte sa, názov je už vymyslený... Bude to Generácia Alfa (Generation Alpha). Musíte uznať, že téma generácii je veľmi príťažlivá. Momentálne nemám veľa času na písanie (je piatok niečo po šiestej a som stále v práci), ale v budúcnosti sa určite k tejto téme vrátim a rozoberiem podrobnejšie. Sľubujem :D
Ludolph van Ceulen strávil väčšinu svojho života počítaním číselnej hodnoty matematickej konštanty π. V roku 1596 publikoval hodnotu čísla π s presnosťou na 20 desetinných miest vo svojej knihe Van den Circkel. Neskôr výpočet spresnil na 35 desetinných miest. Po jeho smrti bolo „Ludolfovo číslo“ vytesáné na jeho náhrobný kameň.
A tu ho máme v plnej kráse, vyjadrené na 250 desatinných miest:
3.14159 26535 89793 23846 26433 83279 50288 41971 69399 37510 58209 74944 59230 78164 06286 20899 86280 34825 34211 70679 82148 08651 32823 06647 09384 46095 50582 23172 53594 08128 48111 74502 84102 70193 85211 05559 64462 29489 54930 38196 44288 10975 66593 34461 28475 64823 37867 83165 27120 1909
Samozrejme, že pokračuje ďalej :D
Ako prvé by som v tomto blogu odpublikoval prvočísla, pretože spomedzi všetkých čísel sú podľa môjho skromného názoru najzaujímavejšie. Sú deliteľné iba sebou samým a jednotkou. Koľko takých čísel existuje? Neviem... Kvantá. Prvočísla sa ťažko odhaľujú. V prvej tisícke sa nám poradí nájsť iba tieto:
002, 003, 005, 007, 011, 013, 017, 019, 023, 029, 031, 037, 041, 043, 047, 053, 059, 061, 067, 071, 073, 079, 083, 089, 097, 101, 103, 107, 109, 113, 127, 131, 137, 139, 149, 151, 157, 163, 167, 173, 179, 181, 191, 193, 197, 199, 211, 223, 227, 229, 233, 239, 241, 251, 257, 263, 269, 271, 277, 281, 283, 293, 307, 311, 313, 317, 331, 337, 347, 349, 353, 359, 367, 373, 379, 383, 389, 397, 401, 409, 419, 421, 431, 433, 439, 443, 449, 457, 461, 463, 467, 479, 487, 491, 499, 503, 509, 521, 523, 541, 547, 557, 563, 569, 571, 577, 587, 593, 599, 601, 607, 613, 617, 619, 631, 641, 643, 647, 653, 659, 661, 673, 677, 683, 691, 701, 709, 719, 727, 733, 739, 743, 751, 757, 761, 769, 773, 787, 797, 809, 811, 821, 823, 827, 829, 839, 853, 857, 859, 863, 877, 881, 883, 887, 907, 911, 919, 929, 937, 941, 947, 953, 967, 971, 977, 983, 991, 997
Samozrejme, že u jednociferných a dvojciferných prvočísel si treba odmyslieť počiatočné nuly, pretože sú tu iba kvôli estetike :D